Daň z poistenia a jej vplyv na podnikateľské subjekty

S účinnosťou od 1. januára 2019 sa v Slovenskej republike (SR) zavedie nová daň z neživotného poistenia, ktorej sadzba bude vo výške 8% a v plnej miere nahradí v súčasnosti platný odvod z prijatého poistného z odvetví neživotného poistenia. Jediným poistným produktom neživotného poistenia, na ktorý sa táto daň nebude vzťahovať je povinné zmluvné poistenie (PZP); na toto sa aj naďalej bude uplatňovať odvod.

Daň z poistenia bude mať charakter nepriamej dane a týka sa výhradne neživotného poistenia, pričom poistné riziko kryté poistnou zmluvou musí byť umiestnené na území SR. Táto daň sa bude vzťahovať nielen na zmluvy uzavreté po 1.1.2019, ale aj na staršie zmluvy uzavreté pred týmto dátumom.

V prípade, že poisťovňa v dôsledku zavedenia dane z poistenia zvýši výšku poistného, je povinná o tejto zmene poistencov informovať najmenej desať týždňov pred uplynutím poistného obdobia, čím im poskytne dostatok času na rozhodnutie, či novú výšku poistného akceptujú alebo nie.

Osobou povinnou platiť daň je poisťovateľ, t.j. poisťovňa so sídlom v SR, poisťovňa z iného členského štátu EÚ a Európskeho hospodárskeho priestoru a pobočka zahraničnej poisťovne z tretieho štátu. Za účelom zabezpečenia efektívneho výberu dane sa za určitých okolností môže do pozície osoby povinnej platiť daň dostať aj poistník, t.j. právnická osoba, ktorá uzavrela s poisťovňou (poisťovateľom) poistnú zmluvu. Táto osoba bude povinná platiť daň z poistenia, ak:

1. je poistníkom, ktorý zaplatil poistné vyplývajúce z poistnej zmluvy uzavretej s poisťovňou z tretieho štátu, ktorá si nezriadila v SR pobočku, pričom táto poisťovňa poskytla poistenie na krytie rizika umiestneného v SR a to bez toho, aby mala povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti v SR. Poistník bude v tomto prípade povinný platiť daň v rozsahu poistného ustanoveného v poistnej zmluve;
2. je právnickou osobou, ktorá zaplatila alebo zaúčtovala náklady poistenia (alebo ich časť) vyplývajúce z poistnej zmluvy uzavretej medzi poistníkom (inou spoločnosťou) a poisťovňou so sídlom v treťom štáte, pričom poistná zmluva pokrýva majetkovú alebo personálnu podstatu tejto právnickej osoby a poisťovňa so sídlom v treťom štáte nemá povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti v SR. Poistník bude v tomto prípade povinný platiť daň v rozsahu nákladov poistenia, ktoré nepreúčtoval právnickej osobe. Právnická osoba bude povinná platiť daň v rozsahu nákladov poistenia, ktoré zaplatila poistníkovi alebo jej boli týmto poistníkom preúčtované.

Z hľadiska daňovej uznateľnosti možno v zmysle ustanovenia § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) poistné považovať za daňový výdavok v prípade splnenia všeobecných  podmienok, t.j. ak bol výdavok preukázateľne vynaložený daňovníkom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka. Pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, v akej sa používa na dosahovanie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.

V osobitných prípadoch, kedy osobou povinnou platiť daň nie je poisťovateľ, ale samotná právnická osoba – poistník, je daň z poistenia, ktorá sa vzťahuje na poistné platené poisťovni z tretieho štátu alebo na náklady preúčtované poistníkom inej právnickej osobe, ako bolo uvedené vyššie, uznaná za daňový výdavok výhradne po zaplatení.